Turice
Turíce 2022 – kázeň PAX Immanuel II
Drahé sestry a bratia v Kristovi,
dnes oslavujeme Turíce.
Lukáš opisuje turičné udalosť v Skutkoch apoštolov nasledovne: "Potom sa zrazu z neba ozval zvuk ako pri prudkej búrke a naplnil celý dom, v ktorom boli učeníci. A zjavili sa im jazyky ako z ohňa, ktoré sa rozptýlili, a na každého z nich padol jeden. Všetci boli naplnení Duchom Svätým a začali hovoriť cudzími jazykmi, ako ich Duch podnietil."
V Jeruzaleme táto podivuhodná udalosť pritiahla zvedavé davy vrátane Egypťanov, Rimanov, Kréťanov a Arabov. Boli "bez seba od úžasu", pretože každý z nich počul učeníkov hovoriť vo svojom rodnom jazyku.
Turíce sa považujú za narodeniny cirkvi.
Podľa cirkevného učenia má Duch Svätý udržiavať pri živote osobu, slovo a dielo Ježiša.
Čo vlastne pojem CIRKEV znamená?
Na internete sa dajú nájsť nasledujúce vysvetlenia:
Slovo cirkev pochádza z gréckeho Kyriakos - patriaci Pánovi, Pánov dom. Znamená to, že ako spoločenstvo, tak aj budova, Boží dom, patria Bohu.
Ďalšie vysvetlenie:
Cirkev, ako chrám je "posvätný priestor", v zmysle miesta, kde sa človek môže upokojiť, nahlas spievať, modliť sa alebo zapáliť sviečku.
(*pozn. prekladateľa: v nemeckom jazyku sa slová cirkev aj kostol, či chrám prekladajú rovnako ako „Kirche“, v slovenčine používame pre jednotlivé významy rozdielne slová)
V tom čase apoštoli pod vedením Ducha Svätého udržiavali Ježišovo slovo a jeho dielo pri živote, v najlepšom prípade až do súčasnosti.
Takto by sme to mali vnímať, ale aj prežívať, keď chodíme do kostola. Na veľké sviatky, ako napríklad teraz na Turíce, ideme prinajlepšom na bohoslužbu.
Vypočujeme si tam slová kňaza alebo biskupa. Počúvame, čo chce v tento sviatočný deň povedať svojmu spoločenstvu alebo diecéze. Čo by nám povedal Ježiš, keby tu ešte bol? Čo nám chce povedať cirkev, Pánov dom, so svojimi hodnostármi? Možno aj niečo, čo nás má utešiť alebo nám má tiež pomôcť. Alebo ako by sme my ľudia mali žiť radostný, šťastný a Bohu milý život.
Spravidla sú sviatky v kresťanstve v nedeľu. Prečo vlastne radi chodievame v nedeľu do kostola na bohoslužby?
Prečo vlastne Boh stvoril nedeľu, kresťanský ekvivalent židovského sabatu?
Pretože na siedmy deň odpočíval od stvorenia neba a zeme?
Pretože by sme v ten deň mali chodiť do kostola a počúvať jeho slovo, to, čo nám chce povedať?
Smieme v tento deň robiť len veci, ktoré súvisia s Bohom?
Potom by napríklad pranie, upratovanie alebo oprava auta neboli "povolené"?
Boh je životom vo všetkom živom... všetko živé.
Každý život, všetko, čo žije, má svoje vlastné spojenie s Bohom, zdrojom života v nás, zdrojom všetkej sily.
Náš život je cyklický. Týždeň má 7 dní, priebeh roka je určovaný ročnými obdobiami, ktoré nás sprevádzajú počas celého roka. Všetko má svoj čas, svoje miesto a svoj priestor.
Počas týždňa sa venujeme každodenným povinnostiam, chodíme do práce, robíme domáce práce, nakupujeme a podobne. Toto tvorí veľkú časť nášho života.... Najmä v dnešnej dobe, keď sme takí zaneprázdnení, nám často nezostáva veľa priestoru na nič iné a viac či menej nás to vyčerpáva. Naša pozornosť sa v tom prípade zväčša upriamuje smerom von.
Sme však viac než len fyzické telo, ktoré žije svoj život tu na zemi. Naša skutočná existencia je naša duchovná existencia, ktorá žije zo spojenia s Bohom, s jeho láskou, jeho svetlom a so všetkými ostatnými silami.
Aj to musíme vziať do úvahy.
Preto potrebujeme chvíle, keď musíme obrátiť svoju pozornosť dovnútra, k zdroju nášho života, k Bohu.
S ním, s týmto zdrojom, si môžeme potom "doplniť energiu" a dobiť si batérie. Ako to urobíme, je na nás. Zodpovedá to našej vlastnej jedinečnosti našej duše. To, čo robíme najradšej, čo nás baví, čo nám robí radosť, je individuálne a závisí to od nás samotných. Musíme si na to len vytvoriť čas, pretože to potrebujeme.
Často si ani neuvedomujeme, ako radi sa napríklad v nedeľu dobíjame z nášho zdroja života, teda z Boha.
Môže to byť napríklad, že:
Začíname deň v tichu.
Trávime čas so sebou, počúvaním hudby, nič nerobením, snívaním, tvorením, trávime láskyplný čas s partnerom, so zvieratami, deťmi, vnúčatami.
Sme v prírode.
Strávime čas s priateľmi.
Hráme hry, venujeme sa záľubám...
Môžeme sa tiež aktívne obrátiť na Boha a osloviť ho a jeho anjelov priamo.
Možno mu povieme, čo nás trápi, požiadame ho o radu alebo ho dokonca požiadame o pomoc. Keď sme v núdzi a obraciame sa na Boha, je to možno skôr modlitba vyslovená našimi vlastnými slovami.
Kedy to urobíme a či to urobíme, je naše vlastné rozhodnutie. Boh nám dal slobodnú vôľu a tak sa sami rozhodujeme, či a kedy vstúpime do svojho vnútorného chrámu, do svojej vnútornej cirkvi.
Rovnako je to aj s účasťou na bohoslužbe a s tým, kedy sa jej chceme zúčastniť. Boh nám ponúka, že prostredníctvom bohoslužby nás bude živiť svojou láskou a požehnaním.
Keď sa obrátenie dovnútra, do nášho vnútorného chrámu, stane prirodzenou potrebou, potom budeme takéto chvíle čoraz viac začleňovať do nášho každodenného života. Láska a svetlo v našom vnútornom chráme sú dôležité a tiež to, čo vďaka tomuto svetlu a láske radi robíme.
A možno sú to potom rituály, ktoré nás spájajú s naším vnútrom a my, z tejto sily a pokoja, z Boha v našom vnútri, dokážeme všetko ľahšie zvládnuť a prekonať.
A nezáleží na tom, kedy... pretože náš vnútorný chrám je otvorený neustále, len do neho musíme vstúpiť.
Takže práve teraz na Turíce môžeme aj my nechať cirkev nanovo povstať. V nás aj navonok. Tým, že budeme žiť tým, čo v nás Boh predstavuje, svetlom svojej duše. Takýmto spôsobom nás svetlo a láska budú môcť viesť.
Boh je tu pre nás neustále... v nás a obzvlášť v našom vnútornom chráme, v našej vnútornej cirkvi.
Prajem vám všetkým radostné a požehnané Turíce, a aby cirkev nanovo povstala... v nás a tiež navonok, každučký deň v našom bežnom živote.
Amen
