Komisárny Krajinský Arcibiskup pre Čechy
Arcibiskup Richard Gräczer
Ako sa to stalo? Nie je to jednoduché, ale ani zložité. Som síce pokrstený evanjelik, no o praktikovaní viery sa nedalo ani hovoriť. Jediné, čo mali blízko ku kresťanskej viere v mojom okolí, boli moje staré mamy a tie, možno ovplyvnené potlačovaním vtedajšieho režimu, neboli na túto tému zhovorčivé. Pre mňa ostávala otázka existencie Boha otvorená.
V deväťdesiatych rokoch ma zaujala ezoterika a „nevysvetliteľnosť“ niektorých javov. Nasledoval pre mňa logický záver, že „ tam hore niečo nutne musí byť“.
Ďalšou mojou prácou terapeuta sa toto ponímanie zmenilo na vieru, no akási neviditeľná prekážka ma oddeľovala od praktikovania v zmysle klasických predstáv kresťanských veriacich.
V roku 2004 ma priateľ požiadal o tlmočenie bohoslužby, ktorá sa mala konať v nemčine a tak som sa dostal na svoju prvú „ozajstnú bohoslužbu“. Bez akejkoľvek znalosti rituálov som preložil základné texty a ostatné som prekladal bez prípravy. Účastníci pre mňa neboli neznámy, no ako cirkevných hodnostárov som ich poznal prvý krát. Naša cirkev v tom čase vykročila na verejnosť a začala sa stávať otvorenou, ale to je iný príbeh.
Bol som účastný nádherného prostredia kostola v Modre, priateľskej atmosféry a rituálu vysvätenia prvých slovenských biskupov. Na moje počudovanie som necítil žiadny stres ani trému a celá atmosféra rituálu ma postupne vtiahla do seba. Pocit, ktorý sa vo mne postupne prebúdzal, sa nedá popísať, ale najjednoduchšie to vyjadrím slovami: „Spoznal som Boha.“ Vtedy sa z mojej viery stalo presvedčenie.
Ako sa stane niekto kňazom? S takýmto presvedčením už jednoducho.
