Richard Vallo
Prvé myšlienky v súvislosti s kňazstvom som mal už veľmi dávno vo veľmi mladom veku, keď sa v mojej mysli objavovali myšlienky, že som kňaz a že ľuďom hovorím o Bohu. No ale trochu inak ako je zaužívané, inak ako to pozná bežný veriaci kresťan. Hlboko v sebe som cítil, že to, čo sa bežne hovorí o Bohu alebo o Ježišovi mi akosi nestačí a že za tým musí byť ešte čosi viac, čo nám je skryté. A v tých myšlienkach som videl sám seba ako kňaza. Vtedy som si však myslel, že sú to len obrazy mojej fantázie. A rozhodne som sa nechcel stať kňazom a hlavne nie za tých podmienok ako sú všeobecne známe. Pretože to by ma oberalo o moju osobnú slobodu. Cestu k Bohu som hľadal po svojom: čítaním rôznych kníh s duchovnou a mystickou tematikou a absolvovaním rôznych seminárov, ktoré sú známe pod názvom ezoterické – čo väčšina kresťanských cirkví stále považuje za zlé a odvracajúce sa od Boha. A na týchto seminároch som sa skutočne stretol s božskými energiami, ktoré liečia, alebo som sa stretol s anjelmi – s božími svetlami naplnenými láskou. Cítil som to na vlasnej koži a duši. A toto všetko ma len utvrdilo v tom, že Boh naozaj je!!! Lebo pred tým som mal aj pochybnosti o jeho existencii. A tak sa po rokoch stalo, že som bol na ďalšom seminári a jedného večera sme mali bohoslužbu. Bola to bohoslužba Cirkvi Essénsko-kresťanskej a tá ma dostala! Bol to nevšedný zážitok nielen preto, že ju celebrovala Jeho svätosť sám PAX IMMANUEL II – hlava CEK, ale hlavne preto, že bola naplnená príjemnou energiou, ovzdušie len tak vibrovalo a ja som vedel, že to musia byť anjeli a že ich je veľa. A vtedy som si pomyslel, že kňazom v tejto cirkvi by som chcel byť. Moje myšlienky sa stali skutočnosťou a dnes som naozaj kňazom v Cirkvi Božej a veľmi sa teším z toho, že spoločenstvo, ktoré sa delí o Božiu lásku, sa stále rozrastá.
