Kázeň ku Dňu inter-religióznej viery 10.6.2022, Martin Fučík, Arcibiskup Adjutant CEK
Drahí priatelia,
Celá história ľudstva je poznačená vojnami, ktoré vznikali z „odlišností“ medzi národmi, štátmi a náboženstvami a boli ospravedlňované tým, že jedni majú právo druhým uprieť slobodu a nanútiť im svoju vôľu, lebo oni majú pravdu a sú lepší, múdrejší a hodnotnejší ako tí druhí.
Medzinárodný deň inter-religióznej viery vznikol ako reakcia na obrovské utrpenie a škody, ktoré vznikli počas druhej svetovej vojny. Bola položená základná otázka: „Akým spôsobom by sa mali náboženstvá postaviť k vzájomným vzťahom, aby už viac k vojne nedošlo ? “
Cirkev Essénsko-Kresťanská ako prvá kresťanská Inter-religiózna cirkev bola založená 10. júna 1971 skupinou ľudí z rôznych náboženstiev. Títo ľudia niesli v sebe rovnaké ideály: vedomie, že sme jedna ľudská rodina. Mnohí z nich, čiastočne spolu zažili hrôzy 2. svetovej vojny a chceli vytvoriť spoločenstvo, v ktorom môžu všetci, napriek rôznej viere, spoločne sláviť bohoslužby a takto rásť do jednej veľkej ľudskej rodiny. K zakladateľom cirkvi patrili okrem iných, rabín, láma, rímskokatolícki biskupi, evanjelický biskup a imám.
Opätovné spojenie s Bohom, návrat k pôvodu a inter-religiozita vedú k JEDNEJ CIRKVI BOŽEJ. Tým sa nemyslí organizácia, ale toto JEDNO spoločenstvo s Bohom. My všetci sme Božie deti a teda existuje vlastne len jedna cirkev, teda naše spoločenstvo s Bohom. A existuje len jeden Boh, avšak s rozličnými označeniami. Ako inter-religiózna cirkev považujeme všetkých ako časť nás samotných, my všetci sme časťou tejto veľkej ľudskej rodiny. Pojem „cirkev“ znamená spoločenstvo, spoločenstvo s Bohom.
Nie je dôležité akej cirkvi alebo náboženstva sme členmi, ale čo nosíme vo svojom srdci. Predsa sa náš milovaný Boh nepozerá čo máme oblečené, aké výložky nás zdobia, ale akí v skutočnosti sme v našom vnútri.
Inter-religiozita, ako ju vnímam ja, spája ľudské srdcia a nie inštitúcie. Je to spolupráca všetkých ľudí, ktorí milujú Boha, aby vytvárali život v porozumení, láske a jednote, ako jedna ľudská rodina.
Som šťastný a veľmi hrdý na to, že som členom CEK jedinej kresťanskej Inter-religióznej cirkvi na svete. Som hlboko a pevne presvedčený, že všetci ľudia majú rovnakého stvoriteľa - JEDNÉHO BOHA. Každé náboženstvo, ovplyvnené svojim pôvodom a kultúrou, tu zodpovedá jednému uhlu pohľadu, jednému názoru na vše obsiahlosť Boha a tým jednej časti Jednej Cirkvi.
Keďže všetky náboženstvá uctievajú toho istého, JEDNÉHO BOHA, sa od nikoho neočakáva, aby sa vzdal svojej náboženskej príslušnosti. Práve naopak!
Som poctený tým, že každý človek, či už je príslušníkom kresťanského, židovského, moslimského, budhistického, hinduistického alebo nejakého iného spoločenstva, je u nás vítaný! Srdečne pozývame Každého a Každú sláviť naše inter-religiózne bohoslužby, prijímať lásku Božiu v spoločenstve lásky a Božie požehnanie, zosobášiť sa, alebo pochovať blížneho, alebo prijať rôzne možnosti požehnaní, ktoré dávame radi k dispozícii. „Sloboda jednotlivca je tým najvyšším cieľom a najvyššou hodnotou. Končí sa tam, kde naráža na slobodu iného."
Boh dal nám ľuďom na cestu obrovské množstvo možností a slobodu rozhodovania. Úlohou náboženstva by malo byť túto slobodu neobmedzovať, ale vždy podporovať a zviditeľňovať. Preto si každého vážime ako seba určujúcu individualitu. Nestaviame sa medzi človeka a Boha, ale práve naopak snažíme sa, aby sme posilnili puto medzi každým človekom a našim spoločným, jediným Bohom.
Výslovne vítame, keď každý účastník našej bohoslužby zostane vo svojej náboženskej spoločnosti a do nej prináša s nami zdieľané ideály slobody, akceptácie a tolerancie.
„My všetci sme časťou Boha a skrze Boha a v Bohu zjednotení do jednej ľudskej rodiny.“ Toto vyjadrujeme v našich modlitbách a úkonoch.
Veľmi výstižné v tomto smere aj naše Chválenie Boha.
„Všemocný Bože.
My ľudia Ti dávame rôzne mená podľa nášho náboženstva.
Je však jedno, ako Ťa nazývame, máme na mysli stále len Teba.
Ty si Boh a Otec nás všetkých.
Ty si jediný skutočný Boh, ktorý všetko stvoril.
My všetci sme sestry a bratia.
Jedna ľudská rodina.“
Naše modlitby obsahujú oslavu hodnôt lásky, slobody, akceptácie a tolerancie.
„Byť dieťa Božie znamená
byť Bohom milovaný a byť Ním prijatý.
Tiež to znamená
žiť v Jeho blízkosti, byť ovplyvňovaný Jeho láskou.
„Svet nás nerozpoznáva“.
Ale aj my sami pochopíme pravdu toho, v čo veríme iba postupne,
do tej miery ako tým žijeme, čo sme – Božie deti.
Potom budeme schopní vidieť aj v iných ľuďoch žiarivú prítomnosť Boha.“
Na našich bohoslužbách uctievame Boha ako nášho pôvodcu, a to spoločne s rovnako zmýšľajúcimi ľuďmi všetkých náboženstiev, ktorých srdečne pozývame, aby sa na nich zúčastnili. Prítomných kňazov iných vierovyznaní pozývame, aby s nami za oltárom zastupovali svoju vieru prostredníctvom ich modlitieb. Pri rozdávaní „Božej lásky“ nerobíme žiadne obmedzenia, pretože Božia láska má byť k dispozícii každému človeku.
„Otče, zhliadni na svoje deti.
Daruj nám vedomie, že sme jedna rodina.
Z Tvojho pohľadu nejestvujú ľudia patriaci k rozličným kultúram a vierovyznaniam.
Sú len ľudia stojaci pred Tvojou tvárou, lebo Ty si nás všetkých stvoril ako svoje deti.
Rôznymi spôsobmi vnímame to, aký si a čo si želáš.
Mnohými spôsobmi Ťa uctievame, ale čo konáme, je len dielo človeka.
Čo si Ty vykonal, keď si nás stvoril, je Božie dielo.
V našom uctievaní máme všetci na mysli len Teba.
Daj, aby sme spoznali, že existuje len jeden Boh, ktorého ctíme
a ktorý je nám Otcom.“
Inter-religiozita posilňuje mier vo svete, tým, že obhajuje vedomie ľudstva ako jednej rodiny božích detí. Keď sa každý sám a aj druhého považuje za bohom milovaného a žiadaného, keď každé náboženstvo chápe a rešpektuje tie ostatné ako legitímny spôsob porozumenia Boha v jeho nekonečnej rôznorodosti, stanú sa takzvané „sväté vojny" alebo údajné zlo zbytočnými. Potom nebudú žiadni „neveriaci" alebo „pohania" ale iba súrodenci. Potom sa stanú všetky náboženstvá miestnosťami v dome jednej cirkvi jedného Boha a spoznajú v tom druhom nie to rozdeľujúce ale to spájajúce.
Amen
V Bratislave, 10.6.2022
