Kázeň, 22.December 2022 – Sviatok cirkvi, Ľudmila Bolhová - Kardinál arcibiskupka CEK
Milé sestry a bratia, milí priatelia,
dňa 22. decembra slávime každý rok sviatok našej cirkvi.
Len nedávno som počula tento príbeh:
„Obraz mieru
Kedysi dávno bol jeden kráľ, ktorý po celej krajine vyhlásil súťaž o cenu: Vyzval všetkých umelcov, aby namaľovali mier, a najlepší obraz mal dostať vysokú odmenu.
Všetci maliari v krajine sa horlivo pustili do práce a priniesli kráľovi svoje obrazy. Zo všetkých namaľovaných obrazov sa kráľovi najviac páčili dva. Teraz si musel medzi nimi vybrať.
Prvý bol dokonalý obraz pokojného jazera. V jazere sa odrážali malebné hory, ktoré ho obklopovali, a vo vode bolo možné vidieť každučký mráčik. Každý, kto videl tento obraz, si okamžite spomenul na mier.
Druhý obrázok bol úplne iný. Aj tu boli hory, ale boli drsné, hrubé a holé. Na pochmúrnej sivej oblohe nad horami sa naháňali rozzúrené hordy mrakov a bolo vidieť padajúci dážď, blýskajúce sa blesky a bolo až takmer počuť burácanie hromov. Na jednej z hôr sa z výšky do hlbín rútil mohutný vodopád. Zmietal stromy, balvany aj malé zvieratá. Nikto, kto videl tento obraz, nechápal, prečo by mal byť o mieri.
Kráľ si však za vodopádom všimol malý krík. Rástol na skalnatej stene. V tomto malom kríku si akýsi vták postavil hniezdo. V zúriacej búrke, na tom nehostinnom mieste, sedela vo svojom hniezde vtáčia matka - v úplnom mieri a pokoji.
Ktorý obraz získal cenu?
Kráľ si vybral druhý obraz a uviedol tento dôvod: „Nenechajte sa pomýliť krásnymi obrazmi: Mier nie je potrebný tam, kde nie sú žiadne problémy ani boje. Skutočný mier prináša nádej a znamená predovšetkým zachovať pokoj a mier vo vlastnom srdci aj v tých najťažších okolnostiach a najväčších výzvach.“
Dnes teda slávime sviatok našej cirkvi. Nejde však len o sviatok Cirkvi Essénsko-Kresťanskej, ale súčasne oslavujeme aj spoločenstvo všetkých Jeho detí s Bohom.
V našich modlitbách hovoríme:
„Otče, zhliadni na svoje deti. Daruj nám vedomie, že sme jedna rodina. Z Tvojho pohľadu nejestvujú ľudia patriaci k rozličným kultúram a vierovyznaniam. Sú len ľudia stojaci pred Tvojou tvárou, lebo Ty si nás všetkých stvoril ako svoje deti.“
„Ty si Boh a Otec nás všetkých. Ty si jediný skutočný Boh, ktorý všetko stvoril. My všetci sme sestry a bratia. Jedna ľudská rodina.“
A pre úplnosť, je potrebné spomenúť ešte jeden dôležitý úryvok:
„Otče náš, Stvoriteľ Univerza, KTORÝ SI V NÁS.“
Ako to máte vy? Považujete všetkých ľudí za svoju rodinu? Dokážete iných stretávať v mieri? Dokážete vnímať Boha v sebe?
Čo myslíte, čo je potrebné na to, aby sme skutočne dokázali žiť tým, čo som práve spomenula? Touto jednotou? Kedy naozaj zavládne medzi nami mier? Kedy dokážeme s láskou pristúpiť aj k tým, o ktorých si myslíme, že nám škodia? Alebo k tým, ktorých jednoducho nemáme radi?
Pozrime sa, čo povedali o mieri niektoré významné osobnosti:
Taliansky básnik a historik Francesco Petrarka:
„V našom vnútri prebýva päť veľkých nepriateľov mieru: chamtivosť, ctižiadosť, závisť, zlosť a pýcha. Ak by sa podarilo týchto nepriateľov vyhnať, nepochybne by sme sa tešili večnému mieru.“
Jimi Hendrix, americký gitarista a spevák:
„Keď moc lásky prekoná lásku k moci, až vtedy svet konečne spozná, čo znamená mier.“
A Karl Jaspers, nemecký filozof a lekár:
„Mier sa začína vo vlastnom dome.“
V Cirkvi Essénsko-Kresťanskej sa usilujeme, aby sme dokázali žiť v tejto jednote s Bohom a so všetkým, čo je. Všetkých ľudí nás stretávajú rozličné náročné situácie s druhými – v práci, doma, pri koníčkoch... Tie nás postupne učia pochopiť, čo to vlastne je táto jednota s Bohom a so všetkým, čo je. Považujeme to za najvyššiu a hlavnú úlohu človeka, za dôvod, prečo prichádzame žiť na zem.
A ako kňazi a biskupi sme si vedomí toho, že počas bohoslužieb dokážeme priniesť ľuďom veľkú oporu. V spoločenstve s Duchom Svätým a svätými anjelmi, dokážeme priniesť prítomným „elixír“, ktorý nám v tom môže pomôcť. Tento „elixír“ je zároveň to, po čom naša duša veľmi túži. Všetci, úplne všetci do jedného túžime a hľadáme zdroj, z ktorého sme vzišli – Božiu lásku. Táto túžba je to, čo nás všetkých poháňa vpred. U niektorých je to vedomejšie, u iných až tak veľmi nie.
Ústredným momentom našich bohoslužieb je práve moment, kedy sa spoločne delíme o Božiu lásku. Lásku, ktorá utišuje bolesť v našich srdciach, dáva nám nádej, ničí strach. Posilňuje lásku, Krista v nás samotných. Vždy, keď niečo rozpoznáme, naše srdce sa otvorí o kúsok viac. To láska otvára naše srdcia, aby mohla žiariť ešte viac. Je to Božia láska, vďaka ktorej môžeme ľahšie a slobodnejšie žiť naše životy a prechádzať každodennými výzvami. Láska, ktorá nám pomáha vyhrať nad našimi vlastnými nepriateľmi, tými vonkajšími a predovšetkým nad tými vnútornými.
Božia láska, to je ten najvyšší dar, ktorí dokážeme ako kňazi sprostredkovať ľuďom. Aby sme posilnili svoje svetlo – pre náš vlastný mier, a tým aj pre mier so všetkým, čo je.
Presne tak to hovorí aj Anjel mieru:
„Mier vo svete môže nastať len vtedy, keď bude mať každý človek mier v sebe.“
Ako kňazi sa však stretávame aj s neporozumením zo strany verejnosti. Nie raz čelíme priamo útokom, či už v práci, ale dokonca aj zo strany známych a najbližších.
Máme však vieru a dôveru, ktoré nám dávajú silu vytrvať. Vieru v Božieho syna, v Ježiša Krista. Vieru v jeho dielo, kedy nám svojim životom ukázal cestu. Cestu lásky a cestu k láske, k Otcovi. Cestu k večnému životu a teda cestu k jednote s Bohom a so všetkým, čo je.
Chceme sa spolu s vami deliť o Božiu lásku a posilňovať tým vieru nás všetkých. Aby sme tak spoločne, ako jedna rodina, v úplnej jednote s Bohom, mohli kráčať životom.
A to ide ruka v ruke s dôverou Bohu. Dôverujme, že aj v tých najťažších a najtemnejších časoch, ktoré sme si ako ľudstvo spôsobili, dostaneme podporu a pomoc. Nech strach a negatívne myšlienky nemajú šancu nás ovládať. Nech nás ženie dôvera Bohu, že je našim milujúci Otcom. Že jeho láska je silnejšia, než čokoľvek iné, a že nám vždy dá všetko, čo potrebujeme, keď ho o to požiadame, obzvlášť v mene jeho Syna, Krista.
Presne v duchu nášho motta:
So svetlom Krista pre Božiu ríšu...
... s cieľom: zapáliť každého človeka, je jedno akej konfesie alebo náboženstva, aby svietil ako svetlo Božie, a tým vytvoriť spoločnú Božiu ríšu pokoja a mieru.
Amen
A na úplný záver by som aj tento rok rada dodala, že dnes sa deje niečo veľmi špeciálne. Každý rok je 22.12. z kozmu vyslané svetlo, ktoré dorazí na zem 24.12. Je to tá život dávajúca a vyživujúca sila, ktorá na Štedrý deň naplní naše srdcia (narodí sa dieťa v jasličkách – svetlo, Kristus v nás). Táto sila umožní na jar priniesť nový život pre stromy, zvieratá a pre ľudí. A celý ďalší rok nás bude udržiavať živými. Na znak prijatia tohto svetla a posolstva zvykneme v tieto dni večer zapáliť sviečku a postaviť ju do okna. Môžeme takto spoločne symbolicky privítať nové svetlo pre nás všetkých.
Shalom! Mier s nami!
Ľudmila Bolhová
Kardinál arcibiskupka CEK