Kázeň k sviatku všetkých svätých, Biskupka Natália Novotná
Sviatok všetkých svätých – Pamiatka zosnulých, 24.10.2022
Mnohí ste sa isto zamýšľali prečo oslavujeme Sviatok všetkých svätých a zároveň po ňom Pamiatku zosnulých.
Možno sa niekto zamýšľal nad súvisom medzi týmito dvoma sviatkami. Vieme, že počas Sviatku všetkých svätých modlením prosíme svätých o pomoc v tomto živote, či už pre seba alebo niekoho iného. Prosíme o svetlo v živote a zároveň im vyjadrujeme rešpekt a uctime si ich.
Pri sviatku Pamiatky zosnulých, sa modlíme za svojich blízkych, aby ich duša našla svetlo, zároveň im vyjadrujeme úctu a rešpekt.
A tu sa ponúka spojitosť medzi týmito dvoma sviatkami.
Obidva tieto sviatky spája túžba duší po svetle – svetle Kristovej lásky a splynutí vo SVETLE BOHA.
V našej kultúre, už malé deti sú prostredníctvom rozprávok a legiend vedené k tomu, aby vnímali svetlo, za ktorým putujú hrdinovia v príbehoch. Svetlo sa vníma ako pozitívna navigácia na ceste hľadania cieľa v ktorom čaká odmena pre pútnikov. Je to metaforické učenie metafyziky existencie ľudského prežívania.
Ľudský život, ktorý prežívame tu na zemi v materializovanom tele – obale pre dušu, je často plný tzv. nástrah a utrpenia z čoho vyplýva poznanie a uvedomenie si dôležitosti lásky ako takej.
Toto všetko môžeme zažívať akoby v zrýchlenom procese počas týchto dvoch sviatočných dní, bolesť zo straty blízkych, poznanie o pominuteľnosti – prach si a na prach sa obrátiš.
Poznanie lásky, ktorá v nás vyvoláva potrebu uctiť si tých, čo sme mali radi a už nie sú medzi nami, prekonávanie prekážok pri návšteve ich posledného odpočinku, dávanie darov na hrob a zapaľovaní sviečok. Akoby sme my žijúci zhutnili svoju celoživotnú púť za učebnými procesmi našej duše do dvoch dní. Zároveň naša duša túži po svetle - osvietení a opätovnom spojení so svojim milujúcim Otcom a Matkou – Bohom po celý čas svojej pozemskej púti.
Ľuďom, ktorým sa podarilo dotknúť sa svetla, získali osvietenie, ich duša žiari, tak takýchto ľudí oslavujeme dnes ako svätých. Svätí poznajú tajomstvo Boha, ukazujú cestu k návratu domov k Bohu, cestu ku Svetlu.
Tieto dve roviny sviatkov, sú historicky známe ešte spred kresťanských časov ako napr. v starovekom Ríme, u Slovanov, či v anglosaskom priestore. V tomto období si ľudstvo každoročne akoby súbežne prechádzalo niekoľkými typmi cyklického opakovania sa a to: 1. Zhutnenie a zmaterializovanie putovania na ceste k úcte a rešpektu k svojim predkom a blízkym. 2. Na konci jesene sa uzatvára ročný cyklus života, prichádza obdobie zimy – obdobie spánku, oddychu, aby na jar sme my i príroda mohli opäť v plnej sile sláviť Boha. 3. Cyklus pobytu duše na zemi v hmotnom tele, ktorý trvá od narodenia po smrť a opäť znovu narodenie a smrť...tzv. reinkarnačný cyklus.
Keď si toto všetko uvedomíme, tak potom určite aj pochopíme, odkiaľ v nás pramení pokora. Prečo vzniká v človeku? Slovo pokora, podľa krátkeho slovníka slovenského jazyka znamená – uvedomovanie si vlastných nedostatkov, opak pýchy. Priestor pre pokoru v našich dušiach vytvára láska vo všetkých svojich podobách. Najsilnejšia je však láska Krista k nám smrteľníkom, vďaka ktorej jeho utrpenie na kríži nám rozsvietilo svetlo na konci tunela, na ceste hľadania božskej dokonalosti a splynutí s ňou. S pokorou a obetou nám Kristovo svetlo ukazuje cestu z tmy, tak ako svetielko v tmavom lese pre detsky čistých rozprávkových hrdinov. My, tým, že každoročne si uctievame a rešpektujeme našich predkov a ctíme si všetkých svätých, zakaždým prijímame s pokorou ročný cyklus a zároveň prechádzame učebnými procesmi nášho cyklu životov, tým sa učíme Kristovej láske.
Prostredníctvom jej precítenia, vnímania a zámerným šírením vo svete ku všetkému živému i neživému, naše učebné úlohy sa dajú zvládnuť s pokorou a úspešne.
Na záver, mi dovoľte citát jedného menej známeho svätého – francúzskeho biskupa Františka Saleského, ktorý žil v rokoch 1567 - 1622 „Usilujte sa vždy spájať lásku s pokorou, lebo bez pokory sa neobídu ani ľudia, ktorí sú už dobre zachodení na ceste dokonalosti.“
Ešte malé pripomenutie...
Sviečka je symbolom svetla, prirodzene pri nastupujúcej tme túžime ju zapáliť.
Amen